Vladimír Janočko ukončil profesionální kariéru

Získal tituly s 1.FC Košice, zahral si Ligu majstrov a bol aj reprezentantom s dvojkrížom na hrudi. Pamätná je jeho štandardka, ktorá skončila v sieti Angličanov v kvalifikácii o veľký šampionát. Bol v tímoch rakúskej najvyššej súťaže, kde zbieral aj individuálne úspechy. Po poslednom kole II. slovenskej ligy však Vladimír Janočko už povesil kopačky na klinec.

Jeho posledným profesionálnym klubom bol MFK Zemplín Michalovce. S východniarmi postup do najvyššej súťaže neoslávil, ale obsadil s ním napokon výborné druhé miesto. Definitívna rozlúčka ho čakala v sobotu 31. mája v rámci záverečného kola II. ligy na pôde Slovana Duslo Šaľa.

"Končím s profesionálnym futbalom a aj preto som si tie minúty užil. Je to niečo iné, čo som ešte doteraz nezažil. Mám niečo rozrobené, čomu by som sa chcel venovať. Určite mi bude smutno za zeleným trávnikom," povedal pre Noviny Zemplína niekdajší slovenský reprezentant a doplnil: "Na profesionálnej úrovni určite končím. Uvidíme časom, či ešte niekedy vybehnem na trávnik len tak rekreačne. Nechcem teraz hovoriť o nejakom konci kariéry. Kopačky ešte na klinec nevešiam. Mám niečo pripravené, s čím by som chcel začať a časom sa uvidí, či si ešte niekedy zahrám futbal. Uvidíme, čo čas prinesie. Nikdy nevylučujem, že raz budem aj tréner. Je ťažké predpovedať, čo bude."

Stredopoliar nebol nikdy vychýreným strelcom, v reprezentácii dosiahol tri zásahy v 56 stretnutiach, no jeden z nich bol do siete Anglicka z priameho kopu, avšak pri prehre 1:2. Zahraničný angažmán si premiérovo vyskúšal v sezóne 2000/2001, ktorú strávil v gréckom klube Škoda Xanthi. Nasledovalo päťročné pôsobenie v Austrii Viedeň, v roku 2006 prestúpil do Red Bullu Salzburg a neskôr hrával aj za tímy Trenkwalder Austria a FC Leopoldsdorf.

Pre profutbal.sk prezradil, čo si najviac v kariéru váži: "Najviac si vážim asi štart v Lige majstrov. S Red Bullom Salzburg sa nám nepodarilo postúpiť až do skupiny, rovnako sme nepostúpili ani na záverečný svetový či európsky šampionát s reprezentáciou. Samozrejme, veľmi si cením možnosť obliecť si národný dres, pretože reprezentantom sa nemôže stať každý. Zároveň nesmiem zabudnúť na individuálne úspechy, akými boli titul hráča roka na Slovensku a v Rakúsku," dodal na záver tridsaťsedemročný stredopoliar.