Vittek může odehrát soutěžní zápas po deseti měsících

Od septembra 2011 so zraneným pravým kolenom laborujúci kanonier Róbert Vittek môže po desiatich mesiacoch pomýšať na prvý súťažný zápas. Útočník tureckého klubu Trabzonspor absolvuje v najbližších dňoch prípravu v Holandsku a práve tam sa chystá jeho možná staronová premiéra.

Na novú sezónu sa Vittek už mimoriadne teší, pretože so zraneniami laboroval aj s ľavým kolenom, kvôli ktorému pre zmenu vynechal polovicu sezóny 2010/2011. Návrat sa blíži a neskôr je možné, že sa Trabzonspor predstaví opäť aj v Lige majstrov: "Po sústredení v Holandsku budeme mať dva-tri dni voľno a potom pokračuje príprava zrejme v Nemecku, kde absolvujeme ďalšie prípravné súboje. Osemnásteho augusta sa už začína turecká liga, takže leto ubehne rýchlo. Navyše stále nevieme, či budeme hrať v Európskej lige alebo v Lige majstrov. Podľa toho sa náš program ešte tiež môže zmeniť. Čaká sa na verdikt UEFA," poodhalil možnosti účasti v pohárovej Európe.

Tridsaťročný zakončovateľ potvrdil istotu, že už je v poriadku: "Musím si zaklopať. Trénujem naplno, bez akýchkoľvek úľav. Po náročných tréningoch cítim únavu, ale to je úplne bežné. Dôležité je, že trénujem bez obmedzení a cítim sa dobre. Všetko sa bude časom zlepšovať." Odchovanec Slovana Bratislava nevylúčil možnosť, že v budúcnosti sa do Corgoň ligy vráti podobne, ako Miroslav Karhan do Trnavy, ale... "Použijem ‚nikdy nehovor nikdy‘, no v najbližšom období to nie je aktuálne. Keď však príde vhodný čas, Slovan sa vráti do správnych koľají a bude o mňa záujem, nevidím dôvod, prečo by som sa nemal vrátiť. Najradšej by som bol, keby sa Slovan nachádzal tam, kde historicky patrí. Rozumiem však aj fanúšikom, ktorým sa ťažko chodí na štadión Interu. Nie je jednoduché na ňom vyťahovať slovanistické vlajky. Slovan potrebuje vlastný štadión, premaľovať sedačky na belaso nestačí. Klub by mal navyše oveľa viac stavať na vlastných odchovancoch, lebo len na tých ľudia prídu. V minulosti sa prichádzali pozerať na Petra Dubovského, potom na Szilárda Németha a mám šťastie povedať, že v jednom období chodili aj na mňa."

Najlepší kanonier v histórii slovenskej reprezentácie už dva kvalifikačné cykle nevsietil v jej drese vinou zranení ani jeden gól. Ten posledný sa datuje do roku 2007, keď Slovensko vyhralo na Cypre 3:1. Motivácia obliecť si dres s dvojkrížom na hrudi je určite namieste: "Šampionát v Brazílii je obrovská motivácia pre každého hráča na svete. Mám však už tridsať rokov a v súčasnom futbale tridsiatnici nie sú moderní. Keď dostanem pozvánku, vždy rád prídem. V prvom rade však musím byť zdravý a dobre hrávať v klube. Za každú cenu sa do reprezentácie tlačiť nebudem," zakončil autor štyroch gólov na MS 2010 v JAR.