Mamma mia, Italia! Čo to bolo? - hlásali médiá pred rokom

V Johannesburgu aj na Slovensku sa vtedy zastavil čas. Majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike boli presne pred rokom svedkami jedného z najdramatickejších zápasov šampionátu. Tretie kolo skupiny F prinieslo duel medzi Slovenskom a Talianskom. Obhajcovia titulu skončili v skupine poslední a na ich úkor postúpilo podceňované Slovensko.

A tomu veril málokto. Najmä po dvoch zbrabraných predchádzajúcich zápasoch. S Novým Zélandom (1:1) a Paraguayom (0:2) to nevyšlo, vo svojej koži nebol ani tréner Vladimír Weiss, ktorému z každej strany niekto niečo vyčítal. Po MS dokonca priznal, že atmosféra v kabíne nebola najlepšia. Niektorí hráči závideli Hamšíkove postavenie v Neapole, kde je miláčikom médií i publika. Ale 24. júna 2010 sa na všetky problémy zabudlo a cieľ bol bojovať a príkladne reprezentovať Slovensko. Podarilo sa.

Od začiatku to bolo niečo iné. Hráči s dvojkrížom na hrudi držali hru pod kontrolou. Kedy sa to naposledy stalo? V zápase so San Marínom? Každý behal, plnil si povinnosti do bodky, všetci sa cítili v pohode, boli ako vymenení. Remíza súpera s Novým Zélandom dávala nádej na postup. "Rozdiel medzi predchádzajúcimi dvoma zápasmi a týmto bol ten, že proti európskemu tímu sme hrali nielen so srdcom, ale navyše pri nás stál futbalový Boh. Ten nám pomohol k víťazstvu a postupu," reagoval Jendrišek. Prvá šanca Hamšíka nevyužitá. Taliani sa sporadicky dostávali do možnosti na skórovanie. "Hrali sme ako hodinky," usmieval sa po všetkom Vittek. Objav zo Sparty Praha Juraj Kucka zachytil zlú rozohrávku a poslal do šance geniálnou prihrávkou s nádychom Zidanovskej elegencie útočníka, ktorý nedal v kvalifikácii ani jeden gól. "Dovoľte jednu myšlienku. Včera to bolo presne 10 rokov, čo slovenský futbal po tragickej udalosti prišiel o jedného z najtalentovanejších futbalistov histórie, o Petra Dubovského. Je po ňom pomenovaná cena pre mladých hráčov. Tak nech im to vyjde pri tejto spomienke," komentoval vtedy Marcel Merčiak a o pár sekúnd sa Marchettiho sieť prvýkrát v zápase rozvlnila. Strelou z kopačky Róberta Vitteka. Peter Dubovský to musel počuť...

Squadra Azzura inkasovala na MS z hry od súperovho hráča prvýkrát od osemfinále svetového šampionátu v roku 2002, keď v predĺžení skóroval Ahn Jung-Hwan. Obhajcovia predvádzali v hre chaotické myšlienky, nesústredenú hru, platonické pokusy o streľbu. "Netreba sa zapodievať myšlienkami, či by sme dali tri góly, keby bol v bráne Buffon. Dali by sme mu štyri," konštatoval vynikajúci komentátor Miroslav Michalech. Naďalej si hľadali miesto na ihrisku, zatiaľ čo hráči v bielom predvádzali životné výkony. Kucka a Štrba bombou minuli. Druhý menovaný v závere polčasu pocítil Gattusovu kopačku na kolene a musel striedať. Príde Kopúnek. Banalita? Nie, tento moment bol dôležitým faktom v ďalšom priebehu duelu. Štrba ostal hrať a s tým sa zvýšilo sebavedomie a bojovných duch tímu. "Zdeno odohral fantastický duel, bol vedúcou osobnosťou. Kľúčový moment bol ten, keď sa vrátil do hry po zranení. Bez neho by sme to asi ťažko zvládli," povedal po stretnutí Weiss.

Čas ubiehal a to si uvedomovali hlavne na Apeninskom polostrove. Bolo neuveriteľné, že im v tých momentoch, napriek hre, stále stačilo na postup streliť jediný gól. Silu zvýšil "metronóm" Pirlo, ožil aj Di Natale, neskutočný bol Quaqliarella. Škrtel zachránil na čiare. Následne Hamšíkov životný výkon v repre a druhý center už našiel adresáta a bolo 2:0. "Góly venujem manželke a deťom," zdôveril sa v tej chvíli už najlepší kanonier MS spoločne s Gonzalom Higuaínom Vittek. Fantázia v pohybe! Hráč, nad ktorým mnohí lámali palicu dal svoj tretí gól na MS. Ale pár chvíľ pred koncom, počas piatich minút, bolo zrazu takmer 2:2. "Bože môj, to sú futbalové muky," vravel Merčiak. Individuálnu akciu zakončil Di Natale a znížil. Onedlho tesný ofsajd Quagliarellu zastavil radosť z remízového skóre. Ostalo tak 2:1, ale tento stav dlho nevydržal. Pár sekúnd na ihrisku hrajúci Kopúnek dokonal eufóriu. Kroky mu vyšli na milimeter, aut Jendriška bol famózny. Na MS prvý hráč z Trnavy, ktorý dal gól. "Zobral som loptu a videl som len Roba Vitteka. Rozhodca ma predtým už dvakrát upozorňoval, že mám hádzať, inak mi dá žltú kartu. Kamil mi tam super nabehol, riskol som to do šestnástky a vyšlo to," hodnotil situáciu Jendrišek. Taliansko inkasovali tri góly v zápase na záverečnom turnaji prvýkrát od MS 1970, keď ich vo finále pokorila Pelého Brazília. "Počul som aj z lavičky hlasy, že kam sa tam hrabem. Dal som do toho všetko, čo som vedel, vyšlo to. Dokázali sme, že vieme hrať futbal," hovoril Kopúnek. Nádhera striedala ďalšiu nádheru. Mucha vyšiel z brány a Quagliarella predviedol ďalší famózny gól. Ale to bolo všetko. Infarktový zápas sa raz musel skončiť a stalo sa tak v 97. minúte, tesne pred 18. hodinou SEČ. Česko pri svojej prvej veľkej účasti na ME 1996 dokráčalo až do finále. V skupine zdolalo Taliansko. Slovensko vyhralo v skupine nad tým istým súperom taktiež, bolo z toho osemfinále MS, kde napokon podľahli neskoršiemu finalistovi z Holandska.

"Domov s hanbou. "Squadra azzurra" po prehre 2:3 opúšťa šampionát, ďalej idú Paraguaj a Slovensko," napísala Gazetta Dello Sport. "Slovenské národné zmŕtvychvstanie. Z kritizovaných primadon sú národní hrdinovia. Nováčik šampionátu jasne predstihol obhajcov titulu," pridali sa české médiá. "Tutto finito pre obhajcu" - bolo počuť z Nemecka. Slováci to dokázali. No museli sa pasovať nielen z nadmorskou výškou, očakávaniami fanúšikov, ale hlavne nezmyselnou kritikou domácich médií. Bulvár chcel po prvých dvoch zápasoch hlavu Weissa, najmúdrejšími sa stali aj bývalý reprezentační tréneri, každý všetko vedel.

Niet divu, že sa im po zápase väčšina hrdinov spod Tatier vyhýbala. Jedným z mála, ktorí poskytli dojmy bol Erik Jendrišek: "Je to úžasné, fantastické. Až ráno si uvedomíme, čo sme vlastne dosiahli," povedal. Niekto si to možno neuvedomuje dodnes, 365 dní po zisku cenného skalpu. Najmä v SFZ: "Každá napísaná esemeska a gratulácia ma potešila, no čo v budúcnosti? Futbal sa na Slovensku nekončí tým, že sme boli na MS. Osobne som rozčarovaný skoro zo všetkého," povedal Weiss.

Úspechom sa nič nekončí, naopak, malo by sa začať. Napríklad začať stavať národný štadión. Pritiahlo by to divákov. Lenže postup do osemfinále MS bol už pred rokom, na šampionát takmer pred dvomi rokmi. Okrem pár prestupov hráčov do iných klubov, sa toho veľa neudialo. Šport je v kritickej situácii, ale napriek tomu sa nielen slovenský športovec dokáže zomknúť a urobiť dobrý výsledok. Stačí sa s tým uspokojiť a čakať na zázrak? "Mamma mia, Italia! Čo to bolo?" hlásali médiá pred rokom. Pritom úroveň je u nich neporovnateľne lepšia. A slovenská verejnosť sa v skromných podmienkach pýta: "Ej Slovensko! Úspech sa veľmô ľúbi. Bude ešte?"